FONOFOBIE, s. f. / phonophobie, s. f. I phonophobia. [^r. phone = voce.; phobos = fric.a.} Teama nejustificata de a vorbi cuvoce tare.
FONOFOBIE, s. f. / phonophobie, s. f. I phonophobia. [^r. phone = voce.; phobos = fric.a.} Teama nejustificata de a vorbi cuvoce tare.